Vojtech Zamarovský (1919 – 2006) – Czesko-Słowacki Strażnik Wiary Przyrod(zone)y

Vojtech Zamarovský

Postać wielce kontrowersyjna i trochę wstydliwa, ze względu na kolaborację różnego rodzaju wojenną i powojenną, ale zasłużona w krzewieniu Wiary Przyrod(zone)y.

CB

Vojtech_ZamarovskýVojtech Zamarovský, czes. Vojtěch Zamarovský (ur. 5 października 1919 w Trenczynie lub Zamarovcach[1][2], zm. 26 lipca 2006 w Pradze) – słowacki prozaik, autor słowackiej i czeskiej literatury faktu, publicysta, badacz, propagator hellenizmu i olimpizmu, tłumacz, prawnik, podróżnik, agent wywiadu.

z Wiki

Życiorys

Urodził się 5 października 1919 w Trenczynie na Słowacji (ówczesna Czechosłowacja). Wywodził się z ziemiańskiej rodziny. Ukończył studia prawnicze na uniwersytecie w Bratysławie (1943; uzyskał tytuł iuris utriusque doctor[3]) oraz ekonomiczne na akademii w Pradze (1948). W 1947 roku wstąpił do partii komunistycznej, z której jednak został wydalony w 1952. W latach 1962–1977 współpracował z aparatem bezpieczeństwa Czechosłowackiej Republiki Socjalistycznej (Státní bezpečnost, Štátna bezpečnosť) pod kryptonimem Belo (‘Wojtek’), po czym został agentem wywiadu pod kryptonimem Závoj (‘welon’, ‘woalka’, ‘zasłona’)[4][5]. Zmarł 26 lipca 2006 w Pradze.

Dorobek twórczy pisarza obejmuje przede wszystkim publikacje popularyzujące kulturę, wierzenia, mity i historię starożytnych cywilizacji, m.in.: greckiej, rzymskiej, egipskiej, mezopotamskiej, sumeryjskiej, hetyckiej. Ogółem napisał 14 książek (13 w języku słowackim i czeskim). Jego dzieła zostały przetłumaczone na 15 języków. Obok działalności naukowo-badawczej i pisarskiej, zajmował się również tłumaczeniem tekstów (angielskich, niemieckich, francuskich, łacińskich) na język czeski i słowacki[6].

W 2001 roku powstało Muzeum Antyku Vojtecha Zamarovskiego w Trenczynie (Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského v Trenčíne)[7]. Wśród eksponatów muzealnych znajdują się kopie antycznych rzeźb, które pisarz otrzymał w darze od rządu Republiki Greckiej.

Od 2000 roku Klub Pisarzy Literatury Faktu (Klub spisovateľov literatúry faktu) na Słowacji przyznaje nagrodę im. Vojtecha Zamarovskiego.

Nagrody i odznaczenia

  • 1962, 1966, 1969, 1974 – Nagroda Trojruža (Cena Trojruža)
  • 1962, 1966, 1969, 1974 – Nagroda Wydawnictwa Mladé Letá (Cena vydavateľstva Mladé Letá)
  • 1977 – Nagroda Fraňa Kráľa (Cena Fraňa Kráľa)
  • 1987 – Nagroda Stowarzyszenia Pisarzy Słowackich (Cena Zväzu slovenských spisovateľov)
  • 1992 – Nagroda Egona Ervína Kischa (Cena Egona Ervína Kischa)
  • 1994 – Honorowy Obywatel Miasta Trenczyna (Čestný občan mesta Trenčín)
  • 1996 – Order Ľudovíta Štúra II Klasy (Rad Ľudovíta Štúra II. triedy) – odznaczenie państwowe przyznane przez Prezydenta Republiki Słowackiej za zasługi dla rozwoju kultury[8]
  • 1999 – Nagroda Slovak Gold (Cena Slovak Gold)
  • 2001 – Krzyż Pribiny I Klasy (Pribinov kríž I. triedy) – odznaczenie państwowe[9][10]
  • 2003 – Złote Kręgi (Zlaté kruhy Slovenského olimpijského výboru) – wyróżnienie przyznane przez Słowacki Komitet Olimpijski za propagowanie olimpizmu[11][12][13]
  • 2004 – Nagroda Ministra Kultury Republiki Słowackiej (Cena ministra kultúry) – nagroda przyznana przez Ministra Kultury Republiki Słowackiej za zasługi dla rozwoju słowackiej literatury
  • 2006 – Order Ľudovíta Štúra I Klasy (Rad Ľudovíta Štúra I. triedy) – odznaczenie państwowe przyznane przez Prezydenta Republiki Słowackiej za zasługi dla rozwoju kultury, pośmiertnie[14]
  • 2006 – Ambasador Hellenizmu w 2006 roku (Čestný titul Veľvyslanec helenizmu za rok 2006) – odznaczenie honorowe przyznane przez prefekta regionu ateńskiego za propagowanie helleńskiej kultury, religii i filozofii na Słowacji oraz w Europie Środkowo-Wschodniej

Twórczość

Publikacje z zakresu literatury faktu

Rok wydania Tytuł w języku słowackim Ogólna charakterystyka publikacji Tytuł w języku czeskim Rok wydania
1960, 19644, 1975
  • Za siedmimi divmi sveta1
Esej historyczny o siedmiu cudach starożytnego świata
  • Za sedmi divy světa
1963, 19674, 19804
1963, 19744
  • Za tajomstvom ríše Chetitov
Reportaż naukowy i biograficzny o Bedřichu Hrozným i dziejach Hetytów
  • Za tajemstvím říše Chetitů
1961
1962, 19674
  • Objavenie Tróje
Opis wykopalisk archeologicznych w Troi oraz mitologii i epiki starożytnej Grecji, a także esej biograficzny o Heinrichu Schliemannie
  • Objevení Tróje
1962
1966, 19844
  • Na počiatku bol Sumer
Monografia o dziejach Sumeru
  • Na počátku byl Sumer
1966, 19834, 19964
1969, 19804
  • Bohovia a hrdinovia antických bájí2
Słownik wybranych postaci mitologii greckiej i rzymskiej
  • Bohové a hrdinové antických bájí
1965, 19704, 19824
1971
  • Dejiny písané Rímom
Monografia o dziejach starożytnego Rzymu
  • Dějiny psané Římem
1967, 19954
1974
  • Grécky zázrak
Monografia o dziejach starożytnej Grecji
  • Řecký zázrak
1972
1975
  • Gilgameš
Opracowanie sumeryjskiego eposu o Gilgameszu
  • Gilgameš
1976
1977
  • Ich veličenstvá pyramídy
Monografia o egipskich piramidach
  • Jejich veličenstva pyramidy
1975, 19864
1978, 1986
  • Vzkriesenie Olympie
Monografia o starożytnych igrzyskach olimpijskich
  • Vzkříšení Olympie
1980
1981
  • Aeneas
Opracowanie rzymskiego eposu o Eneaszu
  • Aeneas
1981
1986
  • Bohovia a králi starého Egypta
Słownik wybranych postaci mitologii egipskiej oraz władców i dziejów starożytnego Egiptu
  • Bohové a králové starého Egypta
1979
1987
  • Sinuhet
Opracowanie opowiadania o Egipcjaninie Sinuhe
  • Sinuhet
1985
1992
  • Návrat do staroveku3
Synteza twórczości dotyczącej literatury faktu
  • Návrat do starověku
1992
1999-2003
  • Súborné dielo
Synteza twórczości dotyczącej literatury faktu
1Tropami siedmiu cudów świata – wydanie w języku polskim
2Bogowie i herosi mitologii greckiej i rzymskiej – wydanie w języku polskim
3Po stopách vlastných kníh – podtytuł
4wydanie zmienione, uzupełnione

Tłumaczenia

  • Agrární otázka (K. Kautsky, 1959)
  • Arkadská dobrodružství horních deseti tisíc (S. Leacock, 1959)
  • Bohové, hroby a učenci (C.W. Ceram, 1961)
  • Ekonomická tabulka a jiné ekonomické spisy (F. Quesnay, 1958)
  • Hlavní buržoazní a maloburžoazní ekonomické názory v Západním Německu (L. Bielem, 1958)
  • Korespondence (J.W. Goethe, F. Schiller, 1975)
  • O zemědělství (M.P. Cato, 1959)
  • Princ Eugen (E. Fischer, L. Eisler, 1958)
  • Rozprava o politické ekonomii (J.J. Rousseau, 1956, 1978)
  • Svědomí (R. Petershagen, 1958)
  • Stopa v poušti (L.N. Lavolle, 1967)
  • Studie o krásné literatuře a politické ekonomii (J. Kuczynski, 1958)
  • Zlatý faraon (K. Bruckner, 1962)
  • Ztracená pyramida (M.Z. Goném, 1963)

Filmy dokumentalne

Na podstawie książek powstały scenariusze filmów dokumentalnych, takich jak:

  • Po stopách Hérodota (7-odcinkowy serial, autor scenariusza, Praga, 1969),
  • Na počátku byl Sumer (6-odcinkowy serial, Ostrawa, 1970–1971),
  • Sedm divů světa (7-odcinkowy serial, Praga, 1979),
  • Po stopách Aeneových (3-odcinkowy serial, autor scenariusza, Praga, 1980),
  • Hrdinové starověkých mýtů (13-odcinkowy serial, Praga, 1984),
  • Veľké civilizácie staroveku očami Vojtecha Zamarovského (13-odcinkowy serial, autor scenariusza, Bratysława, 1988),
  • Chcem sa vrátiť (film, reżyser: E. Boldišová, Bratysława, 1998).

Czeska Wiki

Dr. Vojtech Zamarovský (* 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe.

Životopis

Pochádzal zo starej zemianskej rodiny pôvodom zo Zamaroviec pri Trenčíne. Jeho otec bol kominárskym majstrom ale pôsobil ako predseda okresného živnostenského spoločenstva v Trenčíne. Vzdelanie získal na gymnáziu v Trenčíne a po maturite v roku 1938 odišiel študovať do Prahy na Vysokú školu obchodnú a o rok neskôr prešiel na právnickú fakultu do Bratislavy (promoval v roku 1943), pričom diaľkovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v Bratislave, ako aj v Prahe. Za slovenského štátu bol členom akademického klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, na Povereníctve priemyslu v Bratislave, od roku 1946 na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade. V roku 1953 z politických dôvodov musel odstúpiť a namiesto toho nastúpil ako administratívny pracovník vo vydavateľstve (Státní nakladatelství krásné literatury) v Prahe, a v tomto čase začal aj prekladať odborné texty a beletriu. Po roku 1956 sa venoval už len prekladateľstvu a neskôr tiež písaniu a vydávaniu vlastných diel.

Ku koncu života žil v Prahe. Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén. V Bratislave je po ňom pomenované kníhkupectvo. 26. júla 2006 zomrel v Prahe po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.

V júli 2007 o ňom vyšiel v denníku SME článok, v ktorom ho obvinili z dlhoročnej spolupráce s ŠtB (od roku 1962 pod krycím menom Belo a od roku 1977 s krycím menom Závoj)[1] a tiež, že v roku 1944 po vypuknutí SNP vstúpil do pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.[1] V tejto kauze sa ho zastal historik a publicista Pavel Dvořák, ktorého reakciu na článok denník odmietol uverejniť v plnom znení a napokon vyšla v týždenníku Život.[2]

Ocenenia

  • V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
  • V roku 2006 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
  • V roku 1995 Slovenská televízia vyrobila o Vojtechovi Zamarovskom dokumentárny film v rámci cyklu Portréty – Vojtech Zamarovský /scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko/. Film bol ocenený cenou – Telemúza.

Tvorba

Jeho prvé práce zahŕňali odborné ekonomické práce, články, recenzie, doslovy a štúdie. Jeho prvá kniha vznikla na podnet vydavateľstva Mladé letá ako historický cestopis po Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu, pričom kládol väčší dôraz na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov (Heinrich Schliemann). Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine) preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.

Dielo

  • 1960 – Za siedmimi divmi sveta, opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr
  • 1961 – Za tajemstvím říše Chetitů (Za tajomstvom ríše Chetitov), pocta Bedřichovi Hroznému, českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma (preto bola kniha napísaná najprv v češtine)
  • 1962 – Objavenie Tróje, dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie
  • 1966 – Na počiatku bol Sumer, dejiny Sumerov
  • 1969 – Bohovia a hrdinovia antických bájí, slovník antickej mytológie
  • 1971 – Dejiny písané Rímom, politické, filozofické, kultúrne aj právne dejiny Rímskej ríše od pádu Tróje a založenia Ríma až po rozpad Rímskej ríše
  • 1974 – Grécky zázrak, dejiny starovekého Grécka
  • 1975 – Gilgameš, literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi
  • 1977 – Ich veličenstvá pyramídy, o egyptských pyramídach
  • 1978 – Vzkriesenie Olympie, dejiny Olympijských hier
  • 1981 – Aeneas, spracovanie eposu od Vergília Mara
  • 1986 – Bohovia a králi starého Egypta, dejiny starovekého Egypta
  • 1987 – Sinuhet, príbeh Egypťana Sinuheta
  • 1992 – Návrat do staroveku
  • Veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV

Po Słowacku

Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra. Dotyk s históriou na Trenčianskom hrade ho výrazne ovplyvnil už v ranom detstve. Odmalička poznal rímsky nápis na Trenčianskej skale, ktorý roku 179 vytesali Rimania na počesť víťazstva nad germánskymi kmeňmi. Keď ho k nemu otec prvýkrát zaviedol, uvedomil si hĺbku dejín v rodnom meste. Začal ju podrobnejšie študovať. Došiel k záveru, že naši učitelia boli Rimania. Rimania mali za učiteľov Grékov a Gréci mali za sebou Babylončanov, Asýrčanov, Egypťanov, Sumerov… Tak sa začala jeho cesta spoznávania starovekých dejín, na ktorých ho fascinoval ich nános vekov a umelecké diela ako doklad vyspelosti. S obľubou tvrdil, že niektoré poznatky starých Grékov sme prekonali len „včera“. Uvedomoval si, ako antické národy odpovedali na včerajšie otázky, podľa ktorých môžeme hľadať dnešné odpovede.

Túžil sa stať pilotom, čo mu však neumožnili zdravotné dôvody. Aktívne sa venoval lietaniu. Najskôr na vetroňoch, neskôr na motorových strojoch. Pri jednom z letov si pomýlil remeň koženého kabáta s upínacím pásom a spadol. Znamenalo to pre neho koniec s lietaním.

Po vysokoškolských štúdiách spočiatku úspešne pracoval v oblasti bankovníctva, v rôznych hospodárskych a štátnych orgánoch v Bratislave a Prahe. Postupne sa vypracoval na odborníka finančnej a menovej politiky. Prednášal na viacerých vysokých školách. Na začiatku päťdesiatych rokov ho vylúčili z komunistickej strany a musel si hľadať novú existenciu.

Zhoda okolností ho zaviedla do vydavateľstva, kde zúročil znalosť piatich svetových jazykov. Tak sa začal venovať prekladateľstvu. Napísal alebo preložil viacero rozsiahlejších odborných ekonomických prác a rozličných drobných článkov, recenzií, doslovov a štúdií.
Impulz na písanie kníh o histórii prišiel oveľa neskôr. Prvá jeho knižka mu vyšla na podnet vydavateľstva Mladé letá, keď už mal vyše štyridsať rokov. S odstupom času uviedol, že ju nemohol napísať skôr, lebo do hlbín histórie sa zostupuje cez hory kníh. Podčiarkol, že to je cesta, ktorá trvá roky a nemožno ju vziať skratkou. Prostredníctvom jeho diel si súčasník výraznejšie uvedomí, že na starovekých základoch stojí dnešná európska kultúra a civilizácia.
O dejiny, najmä staroveké, mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu, o filozofiu. Mal to šťastie, že už pred vojnou sa mohol osobne oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách. Pri riešení problémov sa radil s tými najkompetentnejšími, či už to boli vedci z Oxfordu, alebo archeológovia v mezopotámskom Uruku alebo v egyptskom Abúsíre. Absolvoval opakované študijné pobyty v Grécku, Egypte, Taliansku a iných krajinách, tiež navštívil múzeá v Európe, Amerike, Ázii a Afrike.

Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu. Väčší dôraz kládol na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov (Heinrich Schliemann). Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou.
Usiloval sa spá­jať vedecký prístup s umeleckým podaním, neváhal použiť básnickú metaforu na­miesto zložitej vedeckej definície. Hoci sa zaoberal vážnymi vecami, fakty z oblasti vedy používal tak, že čitateľ má z nich pri čítaní pôžitok. Jeho knihy pôsobia doj­mom dobrodružného čítania, a aj keď sa to nezdá, autor priznáva, že knihy písal veľmi ťažko. Niektoré pasáže prepracoval aj päťdesiatkrát. Vraví, že literatúra faktu sa nepíše ako beletria. Je potrebné zhromaždiť veľmi veľa faktov, vytriediť ich, spracovať a dať ich do podoby, aby boli čítavé a pútavé. Vyžaduje si to veľké nasadenie a odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny (je tiež autorom umeleckých prekladov napríklad Eposu o Gilgamešovi či Vergiliovej Aeneidy) a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine), ktoré boli preložené do pätnástich jazykov a vyšli v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov. Jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.
Je unikátne, že z jeho diel dodnes čerpá školský vzdelávací systém v Grécku. Za dlhodobý priaznivý vzťah k tejto krajine, jej histórii a ľudu, pretavený v mnohých publikáciách, požíva dodnes veľkú vážnosť u Grékov. Jeho kniha Bohovia a hrdinovia antických bájí vyšla dokonca v gréčtine, keďže ich encyklopédie boli alebo príliš odborné, alebo príliš jednoduché. Knihy sa snažil písať tak, aby boli nielen faktograficky presné, ale aby ľudí zaujali a aby im aj rozumeli.

Pôsobenie
1943 – 1945 pracovník Slovenskej národnej banky v Bratislave
1945 – 1946 Povereníctvo priemyslu a obchodu v Bratislave
1946 – 1951 pracovník Úradu predsedníctva vlády v Prahe
1951 – 1953 pracovník Štátneho plánovacieho úradu
1953 – 1956 administratívny pracovník Státního nakladatelství krásne literatury v Prahe (začal prekladať aj odborné texty a beletriu)
od 1956 bol v slobodnom povolaní, venoval sa prekladateľstvu, literárnej tvorbe a vydávaniu vlastných diel

Žil v Souticiach pri Prahe, kde aj zomrel po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.
Verejnosť sa s ním rozlúčila 2. 8. 2006 na pražskom Olšanskom cintoríne. Následne uložili jeho telesné pozostatky na cintoríne v Souticiach.

Ocenenia
1962, 1966, 1969, 1974 Cena vydavateľstva Mladé letá
1977 Cena trojruža
1987 Cena Zväzu slovenských spisovateľov
1992 Cena Egona Ervína Kischa (prvý nositeľ uvedenej ceny)
1994 čestný občan mesta Trenčín
1996 laureát Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
1999 laureát Slovak Gold
2001 nositeľ Pribinovho kríža I. triedy
2003 Zlaté kruhy SOV (najvyššie vyznamenanie Slovenského olympijského výboru) – predseda SOV František Chmelár ocenil jeho prínos k šíreniu olympijských myšlienok nádhernými dielami z antiky, ktoré sú – ako napríklad v prípade Gréckeho zázraku – dokonca aj základnou učebnicou o starovekom Grécku. Najväčším prínosom olympizmu je kniha Vzkriesenie Olympie, ktorá v prvom vydaní vyšla práve pred štvrťstoročím.
2004 Cena ministra kultúry za mimoriadny prínos k rozvoju slovenskej literatúry
2006 nositeľ čestného titulu Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén za celoživotné dielo a príspevok k šíreniu myšlienok helenizmu nielen na Slovensku, ale v celom regióne strednej a východnej Európy.

Prezident SR Ivan Gašparovič mu 31. augusta 2006 udelil štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – in memoriam – za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí (vyznamenanie prevzal syn).

Pocty

  • V roku 1996 bol natočený televízny portrét Vojtecha Zamarovského. Tvorcovia dokumentu ocenili okrem jeho prínosu aj jeho osobný príklad duchovného šľachtica, ktorý už vyše polstoročie žije mimo slovenského územia, ale jeho cit a živý jazyk ostal v chytľavom českom prostredí takmer nedotknutý.
  • V roku 1977 vznikol v Trenčíne Klub priateľov Vojtecha Zamarovského, ktorý sa podieľal na vybudovaní Múzea antiky v meste.
  • V roku 1999 slovenské vydavateľstvo Perfekt založilo Spolok priaznivcov a čitateľov diel Vojtecha Zamarovského.
  • Od roku 2000 udeľuje Klub spisovateľov literatúry faktu Cenu Vojtecha Zamarovského.
  • V roku 2000 na Veľvyslanectve Helénskej republiky v Bratislave obdržal na znak obdivu a vďaky od Gréckej republiky cennú kolekciu dvanástich antických kópií sôch v životnej veľkosti a reliéfov z doby mykénskej až helenistickej. Dar bol neskôr umiestnený v Múzeu antiky Vojtecha Zamarovského, ktoré bolo otvorené v roku 2001 v Trenčíne.
  • V Bratislave po ňom pomenovali bývalé kníhkupectvo Perfekt pri Rybárskej bráne, v roku 2004.
  • Počas roka 2006 plánuje slovenské veľvyslanectvo v Grécku urobiť sériu prezentačných podujatí, aby gréckej verejnosti priblížili Zamarovského život a dielo. Slovenská ambasáda chce slávnostne umiestniť jeho pamätnú tabuľu v gréckej Olympii.
  • Na jeseň 2006 vyjde kniha Jána Čomaja – Fenomén Zamarovský.Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského v Trenčíne
    Po niekoľkoročnom úsilí sa v roku 2001 podarilo založiť múzeum, ktoré prostredníctvom kópií významných antických a egyptských artefaktov približuje dejiny antiky širokej verejnosti. Vojtech Zamarovský daroval svoju knižnicu a niekoľko osobných vecí, ako napríklad svoj index z právnickej fakulty, knihy, ktoré boli vydané aj v iných jazykoch, štúdiu o živote a diele venované jeho 70. výročiu, rukopis z knihy Vzkriesenie Olympie s korektúrami. Nachádza sa tu aj kolekcia antických sôch – napríklad: Mladý atlét z Eleusin, 4.p.n.l.; Bohyňa Niké si zaväzuje sandálu, 410 p.n.l.; Mladý muž z Volomandras, 550 p.n.l.; Hlava bohyne zdravia Hýgie, 360 p.n.l.; Mladá žena z Euthydikus, 490p.n.l. a iné.

tvorba

Literatúra faktu
1960 Za siedmimi divmi sveta (opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr; 1985 doplnené vydanie)
1961 Za tajemstvím říše Chetitů (pocta Bedřichovi Hroznému, českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma; preto bola kniha napísaná najprv v češtine)
1962 Objavenie Tróje (dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie)
1963 Za tajomstvom ríše Chetitov
1966 Na počiatku bol Sumer (dejiny Sumerov; doplnené vydanie 1984)
1969 Bohovia a hrdinovia antických bájí (slovník antickej mytológie; 1980 doplnené vydanie; kniha vyšla aj v gréčtine)
1971 Dejiny písané Rímom (dejiny Rímskej ríše)
1974 Grécky zázrak (dejiny starovekého Grécka)
1975 Gilgameš (literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi)
1977 Ich veličenstvá pyramídy (o egyptských pyramídach)
1978 Vzkriesenie Olympie (dejiny Olympijských hier)
1981 Aeneas (spracovanie eposu od Vergília Nasa)
1986 Bohovia a králi starého Egypta (dejiny starovekého Egypta)
1987 Sinuhet (príbeh Egypťana Sinuheta, známy aj z podania Mika Waltariho)
1992 Návrat do staroveku (s podtitulom Po stopách vlastných kníh. Ide o svojráznu textovo-obrazovú publikáciou, iniciovanú televíznym seriálom o starovekých kultúrach a jej zámerom je podľa autora „ukázať šírku a hĺbku starovekých základov dnešnej európskej kultúry a civilizácie”. Tento zámer aj najlepšie vystihuje hodnotu jeho doterajšieho diela.

Súborné dielo
1999 – 2003 vyšlo vo vydavateľstve Perfekt v Bratislave jeho súborné dielo v jednotnej úprave, bohato ilustrované, doplnené mapkami a schémami. Ide o trinásť kníh, ktoré boli opäť precízne zrevidované, doplnené a aktualizované. Aj keď to bolo vyčerpávajúce, úpravu kníh považoval za naplnenie spisovateľských ambícií. Do nových vydaní mohol slobodne vložiť to, čo predtým publikovať nesmel a vypustiť z diela to, čo mu doň bolo pridané.

Televízna tvorba
Veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV
Po stopách Herodota
Po stopách Aenneových a i.
Často ho prizývali ako scenáristu, odborného poradcu či sprievodcu k takmer štyridsiatim filmovým a televíznym dokumentárnym filmom s tematikou staroveku, kde naplno uplatnil svoje bohaté vedomosti.

Preklady

  • Prekladal z angličtiny, francúzštiny a nemčiny.
  • Preklad knihy C. W. Cerama Bohovia, hroby, učenci (1963, z nemčiny) mala významný vplyv na jeho ďalšiu autorskú orientáciu na oblasť literatúry faktu.
  • Do češtiny preložil práce J. J. Rousseaua, S. Leacocka, M. Z. Gonema, K. Brucknera a i.
  • V spolupráci s L. Matoušom preložil do slovenčiny Epos o Gilgamešovi, ktorý pre mládež prerozprával v knihe Gilgamed (obe 1975).
  • Z latinčiny preložil do češtiny M. P. Catona.Preložené diela
    1965 Za siedmimi divmi sveta (po nemecky)
    1965 Za tajomstvom ríše Chetitov (po nemecky, srbochorvátsky)
    1965 Objavenie Tróje (po srbochorvátsky)
    1979 Gilgameš ( po nemecky)
    1981 Na počiatku bol Sumer ( po ukrajinsky)Najpredávanejšie diela
  • Za siedmimi divmi sveta (25 vydaní v 8 jazykoch)
  • Bohovia a hrdinovia antických bájí (16 vydaní v 7 jazykoch)
  • Na počiatku bol Sumer (11 vydaní v 7 jazykoch)Bibliografia
  • Poliak, J.: Vecná literatúra, literatúra faktu, non-fiction na programe dňa. Knižní kultura 2, 1965, s. 45-49, 120-24, 168-71.
  • Zamarovský, V.: /Rozhovor/ Pripr. K. Hvižďala. ZM 18, 1974, s. 463-66.
  • Poliak, J.: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava 1978, s. 404-23.
  • Jurčo, M.: Za ideálom kalokagatie a ekecheirie. ZM 23, 1979, s. 479-80.
  • Žilka, T.: Typologické znaky literatúry faktu. SP 96, 1980, č. 3, s. 56-63.Nenaplnené spisovateľské sny
    Napriek tomu, že trpel Parkinsonovou chorobou, bol neuveriteľne húževnatý. Jeho sny – napísať slovník Kto bol kto v antike a dokončiť knihu Poklady v údolí kráľov o vrcholnom období moci a slávy Egypta, ostali, žiaľ, nenaplnené.
Tagged with:
Podziel się!